O miestach, kde mi chutí, píšem už 7 rokov, počas ktorých som mala príležitosť zažiť úžasné chute. Mala som možnosť ochutnať to najlepšie zo Slovenska - varil pre mňa Marián Filo v kaštieli v Čereňanoch, šéfkuchár Jozef Breza v Gašperovom Mlyne, jedla som v lukratívnych priestoroch reštaurácie Chez Balzac a nechala sa zviesť jedinečnými dezertami od Martina Devečku. Stretla som sa s Nataschou Pacal a ochutnala jej ikonické veterníky a počas mojich ciest v zahraničí som v Taliansku pojedla kopce dokonalej zmrzliny, vo Francúzsku som pila pravé šampanské priamo v Champagne pri soche Dona Perignona, jedla makronky Ladurée pri Eiffelovej veži, raňajkovala v Café Marly s výhľadom na Louvre a večerala v najstaršej reštaurácii v Paríži Le Procope, kde majú stále Napoleonov klobúk, ktorý si tam onehdy zabudol, niežeby sa poň ešte niekedy mienil vrátiť. Dala som si aj drink so zlatom v slávnom hoteli Negresco na promenáde des Anglais v Nice a pila gurmánsku kávu vo vile Rotschildovcov na Azúrovom pobreží. V hoteli Sacher som zasa ochutnala pravú sacherku a bude to znieť neuveriteľne, ale obedovala som aj v známej washingtonskej reštaurácii The Cheesecake Factory spolu s agentami FBI, ktorých budova je neďaleko a preto som sa pri mojej snahe skonzumovať club sandwich veľkosti XXL cítila naozaj bezpečne, čo sa o mojom žlčníku nedá povedať. Mala som česť jesť aj u veľvyslanca na americkej ambasáde, kde najväčším zážitkom bolo môcť si zobrať pohár šampanského zo striebornej tácne, s ktorou chodili okolo mňa čašníčky a po vypití ho opäť položiť na tácku, ktorú mi hneď ponúkla pozorná čašníčka s ďalším plným pohárom na výmenu, presne tak, ako to vidíte vo filmoch, kde sú všetci páni v smokingoch a dámy majú na sebe róby a drahé šperky. Ja som nemala ani róbu, ani šperky, ale ten pocit stál za to. Za tých sedem rokov som sa zúčastnila mnohých galarecepcií, kde si noblesne nakladáte na tanier malé dobroty a potom sa nenápadne vrátite po veľkú dupľu. Skrátka, za tých sedem rokov som obišla množstvo honosných, ale i úplne nenápadných miest, kde mi chutilo a nezmenila sa mi pritom hmotnosť, čo považujem za malý zázrak. Mám podozrenie, že moji anjeli strážni sú veľkí gurmáni a budem dúfať, že ma i ďalších sedem rokov budú ochraňovať pred zlým jedlom a viesť ma po gurmánskej ceste za ďalšími miestami, kde mi bude chutiť.